Máte mať verejné vystúpenie pred piatimi, dvadsiatimi alebo sto ľuďmi a necítete sa pri tom “vo svojej koži”?
Pred prednáškou sa potíte, zaleje Vás rumenec, alebo by ste sa najradšej zmenšili a zaliezli do dákej malej škáročky?
Prečo máte vlastne tieto nepríjemné pocity? Uvažovali ste niekedy nad tým?
Ľudia sa pred vlastnou prezentáciou zväčša cítia zle, pretože rozmýšľajú nad tým, ako na svojich poslucháčov počas prednášky zapôsobia a čo si o nich budú ľudia myslieť a hovoriť počas vystúpenia alebo po ňom.
Ľudia ale nejdú (99%) na prednášku kvôli vám, ale pretože si chcú vypočuť vašu prednášku, chcú sa niečo nové dozvedieť, získať nové vedomosti, alebo sa aspoň trochu odreagovať.
90% rečníkov si nezapamätáme. Prečo?
Ide buď o “uspávačov hadov”, alebo tých, ktorí si hundrú sami pre seba, nekomunikujú s publikom…
Neviete vystupovať pred ľuďmi a patríte do jednej z vyššie zmienených skupín? V tom prípade nemusíte mať vôbec strach z toho ako negatívne zapôsobíte. Aj tak si na vás vaše publikum o pár dní, alebo mesiacov ani nespomenie.
Ak však chcete, aby ste zostali v pamäti svojich poslucháčov, chcete byť úspešnými v prezentácii a motivovaní iných, musíte na sebe pracovať. Musíte sa stať rečníkom, ktorý ich strhne do témy, prinúti ich nad témou rozmýšľať (vidíte, “nad témou”, a nie “nad vami”), bude s nimi komunikovať.
Tieto zručnosti a schopnosti sa nenaučíte v škole. V škole nás zväčša učia len pasívne počúvať. Skúste si trénovať prejavy, hovorenie pred širším publikom, choďte na praktické semináre. Aj malé výzvy sú výzvy. Trénujte všade, kde sa dá. Ak ste úplný začiatočník skúste to na večierkoch, ako predrečník na prezentáciách, ponúknite prednášku zdarma…
Čím viac budete praktizovať prednášanie, tým bude táto činnosť pre vás samozrejmejšia. A čim skôr sa naučíte ako zaujať publikum, tým skôr sa dostanú a zakorenia tieto správne vzorce do vášho podvedomia. A to, čo bolo doteraz ťažké, bude pre vás samozrejmosťou.
